ZAKLADANIE STAVIEB
Základová pôda:Je vrchná časť zemskej kôry, do ktorej sa stavbou prenášajú účinky vonkajšieho
zaťaženia. Je to tá časť pôdy, do ktorej zakladáme stavby.
Základová škára:Je plocha, na ktorej sa spája základová pôda a základ stavby
Namáhanie základovej pôdy: Maximálne zaťaženie pôdy/prípustné/je to napätie, kt. je zemina
schopná preniesť.
Medzný stav únosnosti: Je také max. zaťaženie pôdy, pri kt. pôda nezačne klesať, kedy
ešte nedochádza k poklesu stavby do zeminy.
Medzný stav deformácie: Je taký stav, kedy sa stavba začne porušovať vplyvom stavania. Ak
ideme základ voliť, navrhovať, konštruovať, nesmie dojsť ani k jednému medznému stavu.
Základy slúžia na prenášanie zvislého zaťaženia do zeme.
Zaťaženie vyvodené budovou sa prenáša základovou konštrukciou do základovej zeminy
buď plochou /spravidla vodorovnou/, alebo pomocou nosných stĺpov/spravidla pilót/.
Základ. konštrukcie sa teda delia na plošné a hlbinné.
Tvar a konštrukčné usporiadanie základovej konštrukcie je ovplyvnené najmä konštr. systémom stavby a kvalitou základovej zeminy.
Plošné základy:
Plošné základy prenášajú hmotnosť staveb. konštr. na potrebnú plochu základovej pôdy tak, aby
nebolo prekročené výpočtové namáhanie základovej pôdy. Hĺbka založenia je 1,5-3m.
Podľa tvaru sa delia: -1. základové pásy
-2. základové rošty
-3. základové pätky
-4. základové dosky
Podľa materiálu:
-z prostého betónu
-zo železobetónu
-z lomového kameňa
-z betónu prekladaného kameňom
-zo zalievaných tvárnic
Podľa technológie
zhotovenia:
-montované
-tradične vyhotovované
1. Základové pásy:
Zakladajú sa nimi zvyčajne priebežné múry stavieb. Pretože pásy nie sú izolované proti zemnej vlhkosti, volí sa materiál odolný voči vode.
Stavebným materiálom je ložný lomový kameň na :
-
vápennú maltu nastavovanú cementom,
-
prostý betón,
-
prekladaný betón a pri väčších šírkach výnimočne aj
-
železobetón.
Zhotovujú sa spravidla bez debnenia, betón sa leje priamo do výkopovej jamy. Tehla nie je vhodným materiálom, pretože je tu nebezpečenstvo porušenia tehál zmenou vlhkosti.
Tvar a rozmery zákl. pásov závisia od:
-
veľkosti zaťaženia
-
základovej zeminy
-
spôsobu prenesenia zaťaženia do zákl. škáry (centricky, alebo excentricky)
-
roznášacieho uhla, ktorý je určený druhom mat. základov a je rovnaký, ako pri základových pätkách.
Pre návrh výšky sa uvažuje s roznášacím uhlom 30 - 60°, v závislosti o použitého materiálu. Ak je výška väčšia, pásy sa navrhujú dvojstupňové. Základy sa betónujú do debnenia, kde podkladová betónová mazanina má min.50mm. Málo zaťažené stavby majú pod priebežným múrom jednoduchý obdĺžnikový profil, pri málo únosnej zemine a väčšom zaťažení sa používajú. základové stupňovité pásy. Železobetónové základové pásy sa používajú pre veľké zaťaženia na málo únosnej základ. pôde, môžu mať rozličný tvar podľa spôsobu namáhania a podľa únosnosti základovej pôdy.
2. Základové rošty
Je to sústava navzájom kolmých základ. pásov. Navrhujú sa pre skeletové konštrukcie na nerovnomerne stlačiteľnej zemine. Pásy roštu z vystuženého betónu majú prevažne jednoduchý obdĺžnikový prierez. Pri väčšej výške pásov je však vhodnejší tvar obráteného písmena T.
3. Základové pätky:
Používajú sa pri skeletových konštrukciách. Pôdorys pätky je štvorcový alebo obdĺžnikový, výnimočne aj kruhový. Podľa výšky sa zhotovujú ako 1 alebo 2 stupňové. Zvyčajne sú z prostého betónu alebo
železobetónu. Roznášací uhol sa volí ako pri základových pásoch. Pätky montovaných skeletov sú prefabrikované. Pri viacstupňových pätkách z prostého betónu, do ktorých sú zakotvené monolitické stĺpy zo železobetónu, je horná časť z kvalitnejšieho betónu, spodná z menej kvalitného betónu.
Roznášací uhol sa volí podľa druhu materiálu a podľa výpočtového namáhania základ.pôdy:
Pri kamennom ...................uhol 60° - 70°..............................tg =2,8-3,0
Pri tehlovom.......................uhol 60° - 70°..............................tg =2,0
Pri prostom betóne..............uhol 60°........................................tg =1,4-2,1
Pri železobetóne..................uhol 30°........................................tg =0,5-1,0
4. Základové dosky:
Používajú sa, keď je zaťaženie veľmi veľké a robia sa v takom prípade, ak by základ. pätky alebo základové pásy vychádzali tesne pri sebe. Zaberajú pôdorysný rozsah celej stavby. Navrhujú sa tam, kde je základová škára trvalé pod hladinou podzemnej vody, ako aj na výškových stavbách, kde je to ekonomickejšie.
Hĺbka základovej škáry:
Rozdiel výšok základovej škáry a najbližšieho bodu terénu pri základe.
Určuje sa vzhľadom na:
Stabilitu a sadanie stavby, klimatické vplyvy /premŕzanie/, účel stavby /požadovaná hĺbka podzemného podlažia/, stabilitu susedných základov, úroveň zeminy vhodnej na zakladanie, úroveň hladiny spodnej vody.
Pokiaľ ide o klimatické vplyvy, nepremŕzajúca vrstva je podľa teplotných oblastí stanovených v STN
( vplyv má aj nadmorská výška).
Základ. škára je plocha, na ktorej sa spája základová pôda a základová konštrukcia stavby.
Hlbinné základy:
Hlbinnými základmi sa podopierajú plošné základy, ak základová pôda v základovej škáre nie je dostatočne únosná, ak z technických alebo ekonomických dôvodov nemožno založiť plošný základ hlbšie, alebo ak sa zakladá vo vode bez čerpania. Princípom je prenášanie zaťaženia cez betónový preklad do pilót,
základových studní alebo ostatných hlbinných základov. Väčšinou sú také dlhé, aby dosiahli únosnú zeminu – opreté alebovotknuté pilóty, ak to nejde používajú sa plávajúce pilóty.
Rozdelenie hlbinných základov: -1. pilóty
-2. šachtové piliere
-3. studne
-4. kesóny
1. Pilótové základy
Sú tyčové prvky o prierezu opreté al. plávajúce.
Podľa materiálu sa delia:Drevené
Oceľové
Betónové
Železobetónové
Podľa technológie výroby: prefabrikované
monolitické
Podľa spôsobu zakladania: -1.vháňané – zhotovia .sa vopred, do zeminy sa vháňajú - baranením,
-vibrovaním
-skrutkovaním
- vyplachovaním
- vtláčaním.
-2.vŕtané- zhotovujú sa priamo na mieste stavby zabetónovaním do vopred
vyvŕtaného otvoru. Môžu byť železobetónové alebo z prostého betónu.
Rozdelenie - pilóty s- výpažnicou,
-bez výpažnice
Rozmiestnenie pilót
Pod základové bloky alebo preklady sa pilóty umiestňujú do pilótového roštu. Najmenšia osová vzdialenosť pri opretých je 2,5-3d (min.700mm), pri plávajúcich 3,5d (min.1000mm)Počet pilót sa stanoví statickým výpočtom.
Pilóty s výpažnicami: Výpažnice používame v tom prípade, ak zakladáme do hĺbky väčšej ako je 6m. Po jej zabaranení lejeme do vnútra betónovú zmes, ktorú postupne zhutňujeme a zároveň vypažnicu vyťahujeme hore. Výpažnica sa používa aby nedochádzalo k zosunu stien. Max. priemer pilót je 600mm, ak je priemer väčší ako 600mm jedná sa už o šachtové piliere.
Pilóty bez výpažnice: Vyvŕtame otvor pomocou vrtnej súpravy, ktorú zabetónujeme ubíjaným betónom /zhutneným/.
Plávajúce pilóty: Sú také hlbinné základy, kde sa zaťaženie stavebnej konštrukcie prenáša do základovej pôdy trením pilótového plášťa o zeminu.
Opreté pilóty: Sú hlbinné tyčové základy, ktoré sú opreté do únosnej zeminy. Ich dĺžka je 15-18m.
2. Šachtové piliere: Vybetónujú sa do široko profilových rúr, ktoré sa zatláčajú do zeminy špeciálnymi vrtnými súpravami. Prv než ideme liať betónovú zmes, uloží sa výstuž. Na šachtovom pilieri sa vybetónuje doska, na ktorú sa potom stavia stavebná konštrukcia. Šachtové piliere vykazujú vysokú únosnosť.
3. Studne: Používajú sa tam, kde je únosná pôda vo väčšej hĺbke. Umiestňujú sa najprv tam, kde sa murivo križuje a potom do vzdialenosti 3-5m.Sú najčastejšie kruhového prierezu. Studne sa postupným odoberaním zeminy spúšťajú na únosnú pôdu. Spájajú sa vlastnou tiažou až kým sa nedostanú do požadovanej hĺbky /skala, štrkový podklad/. Dno studne sa vybetónuje do výšky 1m, zbytok sa vyplní pieskom a na vrchu zhotovíme železobetónovú dosku.
4. Kesóny:Sú to železobetón. alebo oceľové konštrukcie ktoré sa používajú na zakladanie pod vodou.