Pod týmto pojmom rozumieme skupinu stavebných objektov (zväčša s technologickou náplňou), v ktorých sa rozličnými postupmi uskutočňuje priemyselná výroba, alebo sa jej napomáha.

Patria sem:

halové objekty (výrobné, pre skladovanie, ...)
objekty pre výrobu a služby
veže, stožiare, komíny,
čistiarne odpadových vôd
špeciálne (čerpacie stanice PHH, rampy, remízy)
žiaru technické objekty (hutnícke, sklárske pece, koksovne,...)

Členenie priemyslu na odvetvia:

Z hľadiska ekonomického na :
výrobu výrobných prostriedkov (stroje, nástroje, zariadenia, ...)
výrobu spotrebných predmetov
Z hľadiska väzby na surovinovú základňu:
ťažobný priemysel (je viazaný na surovinovú základňu)
spracovateľský priemysel (nie je bezprostredne viazaný na surov. základňu; je rozmiestnený podľa zabezpečenia pracovných príležitostí)
Podľa štruktúry
výrobné odvetvie – priemysel, stavebníctvo, poľnohosp., obchod,
nevýrobné odvetvie - školstvo, kultúra, veda a výskum, doprava a spoje, súdnictvo, peňažníctvo,

Priemyselný urbanizmus:

Priemysel ovplyvňuje územnú štruktúru mesta a jeho oblasti. Na území sídelných útvarov máme zóny:

obytnú
rekreačnú
dopravnú
priemyselnú

Priemyselné závody sa umiestňujú:

v priemyselnej zóne, ak ochranným pásmom možno znížiť rušivé účinky
v obytnej zóne, ak nepriaznivé účinky sú v norme a preprava surovín nepreťažuje dopravu
vo voľnej krajine, ak vyžadujú rozsiahle ochranné pásmo – elektrárne

Pozemkom priemyselného závodu nesmú prechádzať:

verejné pozemné komunikácie
diaľkové vedenia

Priemyselný urbanizmus zabezpečuje:

technickú
inžiniersku
územnú vybavenosť
rieši koncentráciu priemyslu, vytvára priemyselné obvody

Územné zóny priemyselného závodu:

Závod má objekty, ktoré tvoria prechodovú časť medzi občianskou výstavbou a priemyslom – vstupný areál.

Objekty závodu:

dopravné– parkoviská, autobusové a železničné stanice
bezpečnostné – vrátnice, požiarna stanica, strážne služby
správne a AB
stravovacie zariadenia – jedálne, kuchyne
zdravotnícke zariadenia – ambulancie, sanatóriá
výnimočné zariadenia – materské školy, predajne

Hlavné pásma – zóny priemyselného závodu

pásmo hlavnej výroby – tvorí jadro závodu, sústreďuje objekty a zariadenia produkujúce hlavnú výrobu
pásmo pomocnej výroby –dopĺňajú hlavnú výrobu, zabezpečujú vedľajšiu produkciu potrebnú pre hlavnú výrobu – opravovne, dielne, sklady,
pásmo energetické –sústreďuje objekty zabezpečujúce energiu – kotolne, trafostanice, sklady paliva, chladiace veže,
pásmo skladov a expedície –sústreďuje otvorené a kryté sklady, silá, nadzemné a podzemné nádrže – sklady farieb, plynov, olejov, materiálu,... Sklady majú sprísnené protipožiarne predpisy, stavebno – technické kritériá, ochranné pásma
pásmo dopravných zariadení –garáže, servis na opravu áut, remízu rušňov, váhu, ---
pásmo sociálnych a hygienických zariadení –šatne, umyvárne, sprchy, WC,....

Územné predpoklady pre umiestnenie priemyselného závodu:

klimatické pomery miesta závodu t.j. odvádzanie škodlivín do ovzdušia v smere prevládajúcich vetrov
geologické zloženie pôdy – únosnosť, HPV, smetisko,
dostatok pitnej, úžitkovej a priemyselnej vody
poloha ( k dopravným trasám, k obytnej časti, ...)
tvar a rozloha

Vzájomná poloha objektov musí zodpovedať vzdialenosti medzi objektmi:

Ha + Hb

v = 2 + 3m > 15m ( 12m pri neškodnej výrobe )

Vnútro závodné komunikácie majú byť:

plynule napojené na verejnú dopravu
ich konštrukcia má zodpovedať potrebám výroby a požiarnej bezpečnosti

Podľa druhu výroby sa podniky zaraďujú do 5-tich tried hygienických ochranných pásiem:

1.trieda – ochranné pásmo široké 1000m

2.trieda – ochranné pásmo široké 500m

3.trieda – ochranné pásmo široké 300m

4.trieda – ochranné pásmo široké 100m

5.trieda – ochranné pásmo široké 50m

Do 1.tr. sú zaradené výrobky, ktoré ohrozujú hlukom a zápachom okolie – chemické výrobne, cementárne, kafilérie, maštale, skládky odpadu, hute, ...

Do 2.tr. sú zaradené výrobky - mäsokombináty, cukrovary, spaľovne, čistiarne odpadových vôd, ťažba uhlia, rúd, ....

Do 3.tr. sú zaradené výrobky – výroba izolačných hmôt, lepeniek, ...

V nižších triedach sú ostatné výrobky.

Vymedzenie pásiem patrí do právomoci hygienicko – epidemiologickýmstaniciam.

Územný plán priemyselného závodu – GENEREL

Východiskovým podkladom je technologický výrobný postup – spôsob spracovania, ktorý obsahuje:

technologický proces– chemický, ak sa mení podstata látky

-- mechanický, ak sa mení tvar, vzhľad

výrobný postup– poradie operácií výsledného produktu – tok výroby
prevádzkový proces – manipulácia so surovinou, polovýrobkom, subdodávkami, vedľajšími produktmi, odpadom

Môže byť – medzi objektmi

vo vnútri objektu

Údaje o technologickom výrobnom postupe tvoria podklad pre stanovenie:

plošnej a výškovej veľkosti
typu konštrukcie objektov
ovplyvňujú dispozičné riešenie
zaťaženie konštrukcií
druh, nosnosť zabudovaných dopravných zariadení
stien, podláh, strešného plášťa
osvetlenia, vykurovania, vetrania, teplotu a vlhkosť prostredia
opatrenia na zabránenie šírenia hluku, tepla, otrasov, prachu

Výrobnoprevádzkový proces (tok a manipulácia) môže byť:

plošný, prebieha v rovine
priestorový, prebieha výškovo členený

Plošný proces môže byť:

pozdĺžny, ak sleduje pozdĺžnu os objektu
priečny, ak prebieha kolmo na pozdĺžnu os objektu
vratný, ak začiatok a koniec procesu je na jednej strane objektu

Priestorový proces môže byť:

spádový, ak výrobný postup využíva výškové rozdiely terénu
stupňovitý vzostupný, ak tok výroby prebieha od najnižšieho k najvyššiemu podlažiu
stupňovitý zostupný, ak tok výroby prebieha od najvyššieho k najnižšiemu podlažiu

Názvoslovie priemyselných objektov

Stavebno-technické názvy:
Pole – vymedzená časť plochy
Rozpätie –rozpon , je osová vzdialenosť stĺpov zvislej nosnej konštrukcie v priečnom smere
Rozstup –je osová vzdialenosť stĺpov zvislej nosnej konštrukcie v pozdĺžnom smere ( vzhľadom k nosnému systému )
Travé –priečna priestorová jednotka vymedzená dvomi rovnobežnými podperami v smere rozpätia
Loď –pozdĺžna priestorová jednotka vymedzená dvomi rovnobežnými podperami v smere rozstupu
Rozdelenie závodu z hľadiska prevádzky:
Výrobná prevádzka - je skupina dielní, kde sa zhotovujú výrobky pre externé a vnútropodnikové zákazky
Pomocná prevádzka – je skupina dielní, kde sa vyrábajú zariadenia pre technológiu, údržbu a služby – nástrojárne, modelárne, opravovne, skúšobne, zariadenia na výrobu energie,

Rozdelenie plôch objektov:

Podlahovú plochu objektu rozdeľujeme ne:

výrobnú plochu– potrebnú pre vlastnú výrobu a pomocné prevádzky.

Výrobná plocha sa delí na :

základnú hrubú plochu, kde sa uskutočňuje strojová a ručná výroba, montáž, doprava, skladovanie vo výrobných priestoroch
pomocnú hrubú plochu, potrebnú na udržanie prevádzky. Patria sem stolárska, údržbárska, elektrodielňa, medzisklady, expedičné a manipulačné sklady

2.nevýrobnú plochu – na ktorej sú komunikácie – chodby, výťahy, schodištia, kancelárie, sociálne zariadenia

Triedenie priemyselných objektov

Jednoúčelové – ich stavebno – technické a technologické vybavenie je jednostranne prispôsobené len určitému úkonu alebo výrobe. Sú to:
energetické, trafostanice, chladiace veže, teplárne, ...
dopravné, garáže, remízy lokomotív,
skladovacie, sklady horľavín, olejov, plynov, palív, farieb, ...

Viacúčelové – univerzálne – ich riešenie je náročné na spoluprácu technológa a profesií (ZT, EL, VZT, kúrenie, archi.). Vychádzajú z :
postupu výroby :

- technologický: chemický, mechanický,

toku výroby: poradie operácií
prevádzkového: manipulácií s materiálom
z hmotnosti výrobku a strojného zariadenia
z dynamických, mechanických, chemických účinkov
z používaného dopravného zariadenia
z BOZ pracujúcich
z požiarnych, hygienických, stavebno-technických, osvetľovacích, vykurovacích požiadaviek

Voľné výrobné aparatúry – určené len pre špeciálne výrobné odvetvia – ťažné veže, vysoké pece, rotačné pece

Typy, dispozícia, konštrukcia priemyselných objektov

1.Jednopodlažné objekty:

majú uplatnenie v priemysle vzhľadom k alternatívnym konštrukčným a dispozičným riešeniam. Ich rozdelenie podľa:

počtu ľudí ( jedno, dvoj, viacloďové)
riešenia lodí ( s jednou, dvomi priečnymi loďami )
použitých vstavaných dopravných zariadení:
veľmi ľahké bez vstavaných dopravných zariadení
ľahké - s nosnosťou žeriavu do 3t.
stredné – s nosnosťou mostového žeriavu do 15t.
ťažké – s nosn. most.žeriavu do 60t.
mimoriadne ťažké – s nosn. most. žeriavu nad 100t

Použitie:

veľmi ľahké, ľahké – v spotrebnom priemysle
ľahké, stredné, ťažké – v kovospracujúcom a strojárenskom priemysle
mimoriadne ťažké – v hutníckom priemysle

Rozpätie lodí býva: 12, 18, 24, 30m

Rozstup stĺpov: 6, 9, 12, 18, 24m

Používaná modulová sieť: 6/12, 12/18, 12/24, 18/24

Výška výrobných lodí: 4,5; 6; 7,5; 9m. Je závislá od rozmerov a hmotnosti výrobkov, čo má vplyv na konštrukciu a nosnosť žeriava. Nosnosť žeriava ovplyvňuje výšku žeriavovej dráhy z hľadiska statiky, základy a zvislú konštrukciu.

Výška lode sa určuje podľa:

najvyššej polohy bremena pri doprave
výšky žeriavovej dráhy konštrukcie žeriavového mosta
výšky prejazdného profilu (1750 – 2700)

Niektoré výrobné procesy vyžadujú vyššie alebo nižšie časti lodí. Týmto usporiadaním vznikajú objekty s jednou alebo dvomi priečnymi loďami

Staršie jednopodlažné objekty mali bazilikový tvar troch a piatich lodí

Zvláštnym typom sú halové sálové stavby s rozpätím 100 m bez vnútorných podpier. Ich strešné konštrukcie sú náročné a nákladné. Používajú sa v letectve, doprave, ...

2.Viacpodlažné objekty:

Dispozičné riešenie objektov je ovplyvnená počtom a hĺbkou traktov v možnosti umiestnenia zvislých komunikácií (výťahov, schody, ...) a sociálnych a hygienických zariadení. Používajú sa:

jednotraktové s označením sálové s rozponom 12, 15, 18, 36 m. (sú cenovo nákladné)
dvojtraktové a trojtraktové s rovnakou, alebo rôznou hĺbkou traktov
viactraktové

Podľa umiestnenia vertikálnych komunikácií sú typy objektov:

- koncové: schodište je umiestnené pri štítovom murive, čím je obmedzená dĺžka objektu. Platí, že pracovné miesto a schodisko má byť vzdialené od seba max. 40 m.

- stredové: ak je schodisko umiestnené v strede objektu, môže byť dĺžka objektu až 80 m

Je účelné, aby schodištia, výťahy, hygienické a sociálne zariadenia tvorili samostatnú časť v každom podlaží, alebo centrálne v jednom.

Konštrukcie jednopodlažných objektov tvoria:

Základy – monolitické, prefabrikované, podľa základových pomerov
Zvislé nosné konštrukcie –tvoria piliere (ŽB a oceľové) bez alebo s konzolami na uloženie nosníkov žeriav. dráhy. ŽB majú prierezy plné alebo priehradové.
Vodorovné nosné konštrukcie tvoria:
väzníky
prievlaky: ŽB, oceľ., plnostenné, priehradové
strešné ŽB dosky: plné, vyľahčené dutinami, škrupinové prefabrikované
monolitické konštrukcie lomenicové a škrupiny
priestorové priehradové nosníky

Použitie materiálov:

oceľ- je pevná, pružná, odolná proti dynamickým účinkom, hmotnostne ľahká, montovateľná, dá sa zvárať, nitovať, skrutkovať, ...
ŽB – je únosný, trvanlivý, odolný proti poveternostným vplyvom, ohňu, vode, ...
-- je ťažký, vodivý
kombinácia oceľ + ŽB
drevo – hlavne ako lepené a zbíjané konštrukcie, a tam kde drevo odoláva agresívnym účinkom

Konštrukcie viacpodlažných objektov sú.

rámové – vznikajú tuhým spojením vodorovnej alebo šikmej nosnej konštrukcie so stĺpovými podperami. Konštrukciu tvoria: dosky, prievlaky, priečelie rámu, stĺpy
konštrukcie s hríbovými stropmi-tvoria ich vodorovné nosné platne podopierané hlavicami stĺpov

Použitie materiálov:

ŽB , monolitický, montovaný s predpätou alebo oceľovou výstužou
Oceľ – hlavne v hutníckom a chemickom priemysle

Obvodové plášte jednopodlažných a viacpodlažných objektov:

Používame:

klasický murovací materiál
panely jednovrstvové alebo sendvičové, tie sú: silikátové, keramické, z ľahkých stav. dielcov

Použitie ľahkých stav. dielcov nie je univerzálne. V letnom období sa nedosiahne tepelná pohoda vnútorných priestorov bez obmedzenia veľkosti plôch okien, špeciálneho skla, žalúzií, clôn, umelého vetrania, klimatizácie. V zimnom období sa nedosiahne tepelná pohoda vzhľadom na tepelný odpor, tepelnú akumuláciu, tepelné mosty, kondenzáciu vodných pár.

Zasklená plocha okien na J a Z by nemala presiahnuť 20% plochy priečelia. Na V 40% plochy priečelia:

Strešný plášť:

Jeho riešenie je ovplyvnené technickým a prevádzkovým vybavením objektu.

Je vystavený:

slnečnému žiareniu a vode
tepelno – technickému zaťaženiu (tep.odpor, tepelný útlm, kondenzácia vodných pár, ...)
ochladzovaným plochám strešných svetlíkov

Osvetlenie priemyselných objektov:

Má byť v súlade s fyziologickými vlastnosťami organizmu a psychickými požiadavkami človeka. Kritériom je zraková pohoda. Denné osvetlenie pracovísk zabezpečujú strešné a stenové otvory. Bočné osvetlenie sa zabezpečuje oknami. Je veľmi nerovnomerné. Závisí od hĺbky traktu a výšky okna. Orientácia priečelia V-Z je výhodnejšia. Pomer zasklenej plochy sa volí asi 25 – 50% k podlahovej ploche.

Pracovné prostrediemá vytvárať tepelnú pohodu t.z.stav, keď človek nepociťuje teplo ani chlad. Potrebné je vytvoriť tepelno – vlhkostnú mikroklímu.

Vykurovanie priemyselných objektov:

Nie je jednoznačné, súvisí s typom objektu a druhom výroby.

-parné vykurovanie

Para ako vykurovacie médium je nebezpečná ( hlavne pri poškodení vykurovacích telies). Môže sa použiť na ohrev vody v teplovodnom systéme vo výmenníkových staniciach.

-teplovodné vykurovanie

Používa vodu 90°Ca 110°C spravidla s núteným obehom. Pri samospádovom sa pomalšie zohrievajú priestory.

-sálavé vykurovanie

Teplota vody max.60°C. Výhoda – tepelná pohoda,. Nevýhoda – obtiažna a cenovo náročná oprava.

-teplovzdušné vykurovanie

V jednopodlažných objektoch je nehospodárne, lebo teplý vzduch sa udržuje pod strešným plášťom nepôsobí dostatočne na pracovnú pohodu.

-centrálne teplovzdušné vykurovanie

Vhodné pre nízke jednopodlažné objekty a pre viacpodlažné objekty. Pre nákladnosť zariadenia sa používajú len tam, kde prevádzka vyžaduje stálu vlhkosť, teplotu a trvalú výmenu vzduchu (tkáčovne, jemná mechanika, lakovne, galvovne, ...)

Vetranie a klimatizácia:

Vzduch sa môže vymieňať:

prirodzene – ( ak stačí 1 násobná výmena / hod ):
prevzdušnením (infiltráciou)
prevetraním (aeráciou)
šachtovým vetraním (výmenou rozdielom tlakov vonkajšieho a vnútorného vzduchu)
mechanické –
podtlakové – škodliv. nemajú unikať
pretlakové – zamedziť vnikaniu nečistého vzduchu

kancelárie 16°C – 20°C 2m / hod

sprchy 24°C 4m / hod

sušenie odevov 25°C – 30°C 5m / hod

klimatizácia ústredná (centrálna)– úplne alebo čiastočne upravuje vzduch

miestna (lokálna)

Sociálno – hygienické zariadenia v priemyselných objektoch:

Patria sem: šatne, umyvárne, sprchy, záchody, osušovne, miestnosti pre ošetrenie pracovných odevov, ...

Ich riešenie má byť také, aby umožňovalo pokojné a bezpečné nástupy a odchody pracovníkov.

Umiestnenie sociálno – hygienických zariadení:

v jednopodlažných objektoch ako:
vstavaný priestor v jednej alebo dvoch úrovniach (pozdĺž jedného alebo dvoch priečelí)
prístavok naväzujúci na výrobný objekt
vo výrobných viacpodlažných budovách:
centralizované – od jedného alebo viac podlaží
decentralizované – ak každé podlažie má samostatné sociálno – hygienické zariadenie
v samostatných izolovaných objektoch:
hlavne pri hlučných, prašných a ťažobných oblastiach. Dochádzková vzdialenosť max. 120m od pracoviska.

Šatne– majú byť:

samostatné pre obe pohlavia a mladistvých
ich svetlá výška min. 3m, ak je zabezpečené dobré vetranie môže byť znížená na 2,45m
umývateľné s vpustom, steny obložené alebo natreté olejovým náterom do výšky 1,8m

Rozdelenie šatní podľa spôsobu odkladania odevov:

vešiakové (odevy sú na ramienkach alebo vešiakoch)
skriňové (ukladajú sa do uzamykateľných skriniek)
retiazkové (vešiaky sa vyťahujú pomocou retiazky pod strop)

Vešiakové šatne:

na jedno miesto vešiakovej šatne pripadá (vrátane prezliekacieho priestoru bez komunikácie) 0,45m² na vychádzkový odev, 0,42m² na pracovný odev
ak sú tyčové vešiaky na jedného pracovníka pripadá dĺžka 30cm (alebo 3 háčiky, ak je obsluha 15-20cm)
šírka hlavných uličiek 120cm do 100 pracovníkov

180cm do 300 pracovníkov

220cm do 500 pracovníkov

v šatni so spoločným odkladaním odevov má lavica šírku min.50cm, výšku min.45cm, vzdialenosť medzi lavicami 150cm
v šatni s oddeleným odkladaním odevov má lavica šírku min.30cm, výšku min.45cm, vzdialenosť medzi lavicami min.100cm

Skriňové šatne:

- sú najrozšírenejšie odev sa odkladá do: - jednej šatňovej skrinky - jednoduchej rozmeru (30/50/187cm)

- delenej rozmeru (42/56/187cm)

- do dvoch skriniek v oddelených priestoroch

Vzdialenosť medzi radmi skriniek je 140cm (s lavicou 190cm) dĺžka radu max.7m

Retiazkové šatne:

- používajú sa na odkladanie pracovného odevu v sieti vzdialenej 50/50cm. Kladky retiazkového vešiaka sú umiestnené na oceľovej konštrukcii 6m od podlahy

(nad kladkami 1 mpriestor na opravu)

Umyvárne

oddelené pre mužov a ženy. Svetlá výška min.3m (pri umelom vetraní 2,6 m). Steny obkladané do výšky min.1,8m (alebo olejový náter). Podlaha vyspádovaná k vpustu so zdrsneným povrchom. Priestor medzi radom umývadiel a stenou musí byť široký min.150cm a medzi radmi umývadiel min.200cm. Pri umývacích žľaboch pripadá (dĺžka 60cm na pracovníka / vzdialenosť výtokov / ) na jeden výtok 15-25 pracovníkov (jedno zrkadlo na 5 pracovníkov).

Sprchy

- sú delené na mužské a ženské. Poznáme: - kabínové sprchy s predsieňou

- hromadné

- priechodné

1. Hromadné majú: - sprchovací priestor bez priečok len pre mužov

- priestor na sušenie tela

Vzdialenosť sprchových ružíc v jednom rade min.1,5m, vo viacerých radoch 1,1m

2. Priechodné sprchy sa zriaďujú medzi šatňou na odkladanie pracovného a vychádzkového odevu.

3. Kabínové sprchy s predsieňou, používajú sa pre ženy. Pôdorysný rozmer predsiene je 90x75cm, pôdorysný rozmer kabíny je 90x90cm. Vchod z predsiene do kabíny je široký 60cm. Vzdialenosť medzi predsieňou a stenou je 1,5m.

Sanitárne zariadenie – WC

- majú byť: - oddelené mužské ženské

- sedadlové splachovacie

- drepové misy (turecké záchody) pre špinavé prevádzky

- svetlá výška min.2,45m pri priečnom prevetraní (inak 2,65m)

- steny do výšky 1,5m obložené

- podlaha WC a pisoárov musí mať vpust

- parapet okien v prízemí min.2,0m od terénu, pri ostatných podlažiach min.1,4m

- WC vzdialené od pracoviska max.120m

- v záchodoch pre ženy pripadá: - jedno sedadlo na 10 žien

- dve sedadlá na 11-30 žien

- tri sedadlá na 31-50 žien

- štyri sedadlá na 51-80 žien

- na každých ďalších 30 žien – jedno sedadlo

- v záchodoch pre mužov pripadá: - jedno sedadlo na 10 mužov

- dve sedadlá na 11-50 mužov

- tri sedadlá na 51-100 mužov

- na každých ďalších 50 mužov jedno sedadlo