Previsnuté konštrukcie a ustupujúce podlažia
Sú časti objektov, ktoré vystupujú pred líce, alebo za líce priečelia budov a sú účinným architektonickým stvárnením priečelia.
Patria k nim: - balkóny
- loggie
- rímsy
- markízy
- atiky
- arkiere
- ustupujúce podlažia
1. Balkóny
- vystupujú z líca priečelia a na voľných stranách sú zabezpečené zábradlím
- nosná konštrukcia balkóna je konzolovito vyložená doska, prípadne doska podopretá trámami
- Funkcia: lepší výhľad na okolie
pobyt na čerstvom vzduchu
prepojenie so zeleňou
estetické hľadisko
- min. vyloženie balkónovej dosky 900 mm, optimálne 1200 mm, náročné na
konštrukčné riešenie 1500 mm.
- dĺžka balkónovej dosky je podľa stropnej konštrukcie 2400, 3000, 3600 mm
- pôdorysne môže byť voľná z 3 strán, pri zalomenom pričelí voľná z 2 strán
- balkóny sú vystavené poveternostným podmienkam
- dôležitá je kvalita konštrukcie a tým aj životnosť, ktorú môžeme ovplyvniť správnou voľbou povrchovej konštrukcie, vyhotovením odvodnenia, styku dosky s priečelím, kotvením zábradlia
- sklon dosky od priečelia 2%, povrch z mrazuvzdorného materiálu
- odkvap – aby voda nezatekala na spodnú plochu dosky – odkvapový nos, alebo riešime plechový žľab s odpadovým potrubím
- pri styku dosky s fasádou – dokonalá izolácia vytiahnutá 150mm na fasádu, tiež na prah dverí
- dôležité je prerušiť tepelný most v mieste uloženia balkónovej dosky pomocou tepelnej izolácie
- zábradlie : vzdialenosť zvislých tyčí zábradlia 120mm
výška zábradlia 1000mm
z nehorľavého materiálu
2. Loggie
- sú konštrukcie z dosiek podopretých na bočných stranách nosnými stenami
konštrukčného systému
- pôsobia na priečelí plasticky, čím dotvárajú architektonické pôsobenie
- môžu byť: - zapustené
- polozapustené
- predsadené
- zapustené loggie pôsobia plošne, zmenšujú obytnú plochu a zhoršujú
osvetlenie
- polozapustené tvoria prechod medzi balkónom a loggiou. Nevýhodou obidvoch je nutnosť dokonalej tepelnej izolácie zvislých nosných múrov
- predsadené loggie bývajú riešené ako združené – priebežné po celej dĺžke
priečelia, nezmenšujú obytnú plochu, priečelie je veľmi plastické, netreba
ich tepelne izolovať
- detaily a konštrukčné riešenia sú ako pri balkónoch
3. Rímsy
- previsnuté konštrukcie chrániace priečelie pred poveternostnými vplyvmi a je
to aj výrazný architektonický prvok
- zo statického hľadiska musí byť stabilita rímsy tak, ako pri balkónoch,
najmenej dvojnásobná. Stabilitu môžeme zabezpečiť:
– nadmurovkou
- odľahčením vyloženej časti
- zakotvením do muriva
- zakotvením do stropu
- z hľadiska materiálu môžeme rímsy vyhotoviť z : - tehál
- železobetónu
- dreva
- kameńa
- z hľadiska umiestnenia poznáme rímsy:
- korunné ( hlavné ) nachádzajú sa medzi stenou a strechou alebo atikou
- kordónové medzi jednotlivými podlažiami
- soklové uzatvárajú profil sokla
- nadokenné sú vedené celým profilom ponad výstupky a otvory v murive
- podokenné sú vedené celým profilom popod výstupky a otvory v murive
4. Markízy
- konzolovité dosky nad vstupom do objektu, ktoré čiastočne chránia
vstupujúce osoby a vstup pred poveternostnými vplyvmi
- musí byť zabezpečená stabilita votknutím, alebo závesnou konštrukciou, pri
väčšom vyložení zvislým podopretím
- odvodnenie samostatným žliabkom a odpadovým potrubím, prípadne chŕličmi dostatočne vyloženými do strán, aby nevznikla
vodná clona
5. Atiky
- ukončujúca časť obvodového plášťa, vyvedená minimálne 150mm nad
úroveň plochej strechy
- zabraňuje pretekaniu vody zo strechy na priečelie
- sú buď po celom obvode (vnútorný dažďový odpad ) , alebo z troch strán
( na štvrtej strane je rímsa s odvodnením do odkvapového žľabu )
- konštrukcia atiky vyplýva z konštrukcie obvodového plášťa
- od vrstiev strechy je oddelená dilatačnou škárou ( objemové zmeny vrstiev strešného plášťa v dôsledku tepelnej rozťažnosti vytvárajú nepriaznivé sily na atiku)
- dilatácia má byť pružná a súčasne tvorí tepelno izolačnú vložku hr. Asi 50mm
- pri vetranej plochej streche sú v atike otvory z odvetrávacích kanálikov
6. Arkiere
- sú uzavreté obytné priestory predstupujúce pred líce priečelia objektu
- začínajú spravidla v úrovni stropnej konštrukcie nad prvým podlažím, ak je
medzi podhľadom arkiera a chodníkom priestor vysoký aspoň 3000mm
- v poslednom podlaží sa arkiere zakončujú buď pretiahnutou strechou, alebo
otvoreným balkónom
- hrúbka a materiál obvodových múrov sa volí tak, aby čo najmenej
zaťažovali stropnú konštrukciu
7. Ustupujúce podlažia
- navrhujú sa na vytvorenie terás na budovách, ktoré umožňujú pobyt na
čerstvom vzduchu
- môžu využívať sklonitosť terénu, alebo môžu byť vytvorené nosnou
konštrukciou objektu
- používajú sa pri zástavbe svahových terénov terasovými domami
- musíme zabezpečiť odvádzanie vody z plochy terás (vnútornými žľabmi, alebo vonkajším odpadovým potrubím)
- z hľadiska konštrukčného usporiadania môžu podlažia ustupovať na celú dĺžku traktu, alebo len na jeho časť