Krytinami z pálených škridiel sa pokrývajú šikmé strechy a strmé strechy predovšetkým bytových a občianskych stavieb. Sú to krytiny, ktoré pôsobia esteticky, architektonicky stvárňujú strechy, sú trvanlivé, s pomerne nízkymi udržiavacími nákladmi a predovšetkým využívajú domáce suroviny. Ich nevýhodou je spotreba reziva na latovanie, značná hmotnosť a vysoká prácnosť na stavbe pri kladení krytín z malých prvkov. Dvojité krytiny z obyčajných škridiel, ktoré sa dávajú do malty môžu sa uplatniť-v polohách až do 800 m nad morom. V polohách vyšších ako 800 m nad morom krytiny z pálených škridiel nie sú vhodné. Krytiny z drážkových škridiel a korýtkovej krytiny nie sú vhodné pre objekty prostredí s nadmernou nečistotou ovzdušia, s nepriaznivými klimatickými podmienkami a v polohách nad 600 m nad morom.

Normalizované a obyčajne používané sú nasledujúce druhy pálených škridiel:

obyčajné škridly (bobrovky),
drážkové ťahané škridly (jednodrážkové),
drážkové razené škridly (dvojdrážkové),
korýtkové,
hrebenáče.

Krytiny z pálených škridiel zavesuje pokrývač ozubmi na latovanie. Prierezy lát sa riadia hmotnosťou krytiny a vzdialenosťou krokiev. Čím je krytina ťažšia a čím vzdialenosti sú väčšie, tým väčšie musia byť aj prierezy lát. Najbežnejšie prierezy lát sú 50x38mm a 60x38mm. Pálené škridly sa kladú nasucho, čiastočne alebo celkom do malty. Pri kladení nasucho sa škridly iba zavesujú na laty. Týmto spôsobom sa kladú vnútorné časti strešnej plochy pri dvojitej krytine z obyčajných škridiel a z drážkových škridiel. Na celej ploche nasucho sa háky zavesujú (korýtka) pri korýtkovej krytine. Čiastočne do malty sa kladú obyčajné škridly tak, že malta sa nanáša na bočnú stranu škridly (na styčnú škáru) a po priložení sa nadbytočná malta odoberie. Celkom do malty sa kladú obyčajne škridly. Malta sa nanáša na ložné škáry škridiel v páse širokom asi 30 mm, čiastočne sa vytlačí dovnútra. Styčné škáry sa robia aj pri kladení čiastočne do malty, ale horné škáry treba vyhladiť. Celkom do malty sa kladú škridly pri kry ti ne z obyčajných škridiel po obvode strešných plôch, čiže pri odkvape, hrebeni, štíte, rohu a úbočí; tým sa vytvorí tzv. okrajový rám. Celkom do malty sa kladú aj korýtkové krytiny a hrebenáče.

Základné druhy krytín z pálených škridiel:

jednoduchá krytina z obyčajných škridiel,
dvojitá krytina z obyčajných škridiel na riedke latovanie, tzv. korunová krytina,
dvojitá krytina z obyčajných škridiel na husté latovanie, tzv. šupinová krytina,
krytina z drážkových ťahaných škridiel,
krytina z drážkových razených škridiel,
korýtková krytina.

Technológia kladeniadruhov krytín z pálených škridiel:

Jednoduchá krytinaz obyčajných škridiel sa kladie tak, že jednotlivé škridly sa zavesujú svojimi ozubmi na laty, začínajúc od odkvapu. Jednotlivé rady sa kladú na strih alebo na väzbu. Účelnejšie je kladenie na strih, pretože voda steká na stredy škridiel spodných radov, ale pri ukladaní na väzbu voda steká do jej styčných škár. Presahovanie jednotlivých radov škridiel sa zvolí obyčajne 120 mm, a tým vzdialenosť lát je 260 mm. Jednoduchá krytina vyžaduje podkladanie styčných škár drevenými trieskarni alebo pásikmi z pozinkovaného plechu šírky 60 mm (minimálne 40 mm), ktoré sa pribijú na laty. Pri hrebeni, odkvape a štíte sa kladie vždy do malty dvojitý rad škridiel. Táto krytina je pomerne ľahká, ale vzhľadom na prácnosť sa v súčasnosti už takmer vôbec nepoužíva.

Dvojitá krytinaz obyčajných škridiel na riedke latovanie, tzv. korunová krytina, kladie sa tak, že na každú latu sa zavesia dva rady škridiel na väzbu. Vzdialenosť lát bežných radov je 300 mm, pri odkvape 230 až 260 mm. Krajná lata pri odkvape sa pribíja na stojato. Tým sa dosiahne rovnaký sklon strešnej roviny, ktorý by sa inak lomil, pretože posledné rady škridiel pri odkvape sa už nekladú na dva rady spodných škridiel, ale priamo na krajnú latu. Pri dvojitej krytine sa striedajú styčné škáry, škridly sa kladú nasucho, s výnimkou obvodu strešných plôch, kde sa kladú celkom do malty a vytvorí sa tzv. rám. Vzhľadom na menšiu spotrebu reziva a jednoduchosť kladenia sa krytina z obyčajných škridiel uplatňuje najčastejšie.

Dvojitá krytina z obyčajných škridiel na husté latovanie, tzv. šupinová krytina, kladie sa tak, že na každú latu sa zavesí iba jeden rad škridiel a vrchný druhý rad prekrýva spodný o 230 mm. Každá škridla, s výnimkou radu škridiel pri odkvape, prekrýva dve latové polia, a tým leží na troch latách a kryje styčné škáry spodných škridiel. Jednotlivé rady škridiel sa kladú na väzbu. Vzdialenosť lát normálnych radov je 150 mm, pri odkvape 230 až 260 mm. Spôsob kladenia je podobný ako pri krytine na riedke latovanie. Šupinová krytina má dvojnásobnú spotrebu reziva na latovanie pri porovnaní s korunovou krytinou. Používa sa málokedy pre svoj lepší estetický vzhľad.

Krytina z drážkových ťahaných škridielje jednoduchá krytina, pri ktorej jednotlivé škridly sa navzájom spájajú v styčných škárach drážkami a ozubmi, ktoré pri zavesení na laty zapadajú do seba. Škridly sa kladú nasucho a ložné škáry sa zatierajú z povalového priestoru jemnou vápennou maltou.

Krytina z drážkových razených škridielje jednoduchá krytina, pri ktorej spojenie jednotlivých škridiel v styčnej a v ložnej škáre zabezpečuje systém dvoch drážok a ozubov, ktoré do seba navzájom zapadajú. Pri tejto krytine treba latovať v presných vzdialenostiach, aby pri zavesení horného radu škridiel ozuby zapadali presne do drážok spodného radu škridiel. Škridly s kladú nasucho.

Drážkové razené škridly majú na spodnej ploche výstupok s otvorom na prevlečenie mäkkého pozinkovaného drôtu, ktorým jednotlivé škridly možno priviazať k latám. Uplatňuje sa to pri väčších sklonoch striech (nad 45°) a v miestach Vystavených silným a nárazovým vetrom.

Korýtková krytina sa kladie z dvoch základných prvkov, a to dolných hákov (korýtok) a korýtok (kôrok). Háky a korýtka sú kónické, aby mohli cez seba po spáde presahovať. Na laty sa háky zavesujú ozubmi a kladú sa užším koncom dole do jemnej vápennej malty, ktorá je v ploche prekrývania hákov. Rady hákov máj ú presahovať aspoň o 80 mm. Styčné škáry hákov sa prekrývajú korýtkami, ktoré sa kladú užším koncom hore celkom do vápennej malty z čistého preosiateho riečneho piesku a vápna. Háky a korýtka treba pred kladením máčať vo vode. Korýtková krytina je najťažšia krytina z pálených škridiel. Ide o veľmi plastickú a dekoratívnu krytinu, preto sa používa predovšetkým na krytiny dôležitých budov a na ich renováciu a údržbu.

VLÁKNOCEMENTOVÉ KRYTINY HLADKÉ A Z VLNOVIEK

Strešné krytiny z azbestocementových prvkov sú krytiny pre sklonité strechy, ktoré sú odolné proti zásadám, ale nestále proti kyselinám. Preto pri navrhovaní tejto krytiny treba brať zreteľ na agresivitu prostredia.

Podľa použitých prvkov tieto krytiny sa rozdeľujú na dva druhy:

azbestocementové hladké krytiny, ktoré sa používajú väčšinou pre stavby bytové, občianske, chaty, rekreačné objekty a pod.,
krytiny z azbestocementových vlnoviek, ktoré sa najviac uplatňujú pri výstavbe objektov pre priemysel a poľnohospodárstvo.

Azbestocementové hladké krytinypostupne nahradili krytiny z prírodných bridlíc. Kladú sa tak, že sa jednotlivé prvky, čiže šablóny, štvorce, krajovky a príložky pripevňujú pozinkovanými klincami a veternými sponami na latovanie alebo debnenie. Vzdialenosť lát sa riadi veľkosťou presahu, ktorý sa opäť riadi sklonom strechy. Pri sklone strechy 30° presah šablón je 70 mm a vzdialenosť lát je 225 mm. Najmenší prierez lát pri osovej vzdialenosti krokiev do l 200 mm je 50 x 38 mm. Latovanie je rovnobežné s odkvapom. Ak namiesto lát sa použije debnenie, zvolí sa hrúbka debnenia podľa vzdialenosti podpier 18 alebo 24 mm.

Azbestocementová hladká krytina je jednoduchá krytina, iba pri odkvape, hrebeni a štíte kladie sa dvojitý rad krajoviek. Hrebene a rohy sa kryjú azbestocementovými hrebenáčmi, ktoré sa pripevňujú pozinkovanými klincami a hrebeňovými sponami. Úžľabia a všetky priestupy krytinou treba oplechovať a krytina musí presahovať oplechovanie aspoň o 100 mm. Najväčšou prednosťou tejto krytiny je malá plošná hmotnosť.

Krytiny z asbestocementových vlnovieksú výhodné pre strechy s pravouhlým pôdorysom a malým počtom prienikov strechou. Najmenší prípustný sklon strešnej roviny pre túto krytinu je 10°.

Pri bytových stavbách zvolí sa sklon najmenej 15° a väčšie sklony v násobkoch 5°.

Azbestocementové vlnité tabule sa kladu na drevené, oceľové alebo železobetónové väzníky, ktoré sú rovnobežné s odkvapom. Osové vzdialenosti väzníkov sa riadia rozmermi vlnitých tabúľ a predpísanými najmenšími presahmi. Dĺžka presahu sa zvolí podľa sklonu strešnej roviny. Pri sklo ne strechy 17° a viac je najmenší presah 150 mm. Pri sklonoch menších ako 17° je najmenší presah 200 mm v smere spádu. Presah vlnitých tabúľ v kolmom smere na spád, čiže v smere šírky vlnitých tabúľ, je jednotný 50 mm. Vlnité tabule s dĺžkami 2 500 mm, 2 000 mm a 1 600 treba podoprieť aj uprostred ich dĺžky. Na pripevnenie azbestocementových vlnitých tabúľ na drevené väzníky sa používajú oceľové pozinkované skrutky do dreva so šesťhranou hlavou 10 x 120mm s vypuklými podložkami z trvalo pružného materiálu. Na pripevnenie k oceľovým väznici am sa používajú kovové pozinkované háky priemeru 6 mm so závitom, s maticou, podložkou matice a pružnou tesniacou podložkou. Každá vlnitá tabuľa sa pripevňuje skrutkou do dreva alebo hákom na dvoch miestach, a to na vrchole druhej vlny. Pri štíte tabule sa pripevňuje na štyroch miestach vo vrchole druhej a piatej vlny. Skrutky do dreva a háky musia voľne prechádzať otvormi vyvŕtanými vo vlnitých tabuliach pri montáži krytiny. Na odkvapy, hrebene, rohy, priestupy používajú sa azbestocementové tvarovky. Úžľabia a štíty treba oplechovávať. Takisto priestupy krytinou niekedy namiesto použitia tvaroviek sa lemujú plechom.

KRYTINY Z PLASTOV

Krytiny z plastov sú nové krytiny, používajú sa pre sklonité strechy. Prednosťou týchto krytín je malá plošná hmotnosť a najmä priepustnosť svetla. Nevýhodou je krátka životnosť, krátka rovnaká farebnosť a pomerne vysoká cena.

Sklolaminátové strešné vlnovky sa kladú podobne ako azbestocementové vlnovky na drevené, oceľové alebo železo betónové väzníky, ktoré sa osadzujú rovnobežne s odkvapom. Najmenšia dĺžka v smere spádu strechy je pri sklone 15° až 17° 200 mm, pri väčšom sklone 150 mm. Presahy v kolmom smere na sklon sú štvrť až polovica vlny.

KRYTINY Z BITÚMENOV

Krytiny z bitúmenov sú strešné krytiny, v súčasnosti sa vyhotovujú väčšinou z asfaltovaných pásov a asfaltových náterov. Dechtované lepenky a dechtované nátery v súčasnosti sa používajú iba ojedinelo.

Asfaltované pásy majú tieto základné zložky:

Nosnú zložku na zakotvenie asfaltu - hlavný určujúci prvok pevnostných vlastností pása.
Asfaltovú izolačnú látku.
Povrchovú úpravu.

V súčasnosti sa používajú pre krytiny striech na báze bitúmenov asfaltované pásy typu A, R, S. Asfaltované pásy typu A a R sa lepením spájajú do horúceho asfaltu. Pásy typu S možno spájať takisto lepením do horúceho asfaltu alebo natavovaním pásov plameňom. Ťažké asfaltované pásy typu S možno používať pre ploché strechy so sklonom od 0° do 5°, ostatné druhy asfaltovaných pásov pre strechy so sklonom od 3° do 90°.

Najdôležitejšie zásady pri kladení krytín z asfaltovaných pásov sú: .

podklad pre krytinu musí byť rovný, všetky nerovnosti treba odstrániť, takisto zvyšky stavebných materiálov; .
na podkladový betón treba dať jeden alebo dva penetračné asfaltové nátery za studená na dokonalé spojenie asfaltovaného pása s podkladom;
na drevené debnenie sa spodný asfaltovaný pás pribije klincami s veľkou hlavou. Presahy lepeniek treba navzájom pozorovať;
dôležité je odvetranie podkladu a samotného strešného plášťa na vyrovnanie tlaku vodných pár a plynov, aby sa pásy neodtrhávali od nepriepustného podkladu a netvorili sa hrče. Používajú sa dierované asfaltované odvetrávacie pásy, ak sa odvetranie nezabezpečilo inak;
na odvetrávací pás sa nalepujú ďalšie asfaltované pásy horúcim asfaltom, aby všetky vrstvy tvorili jednoliaty celok. Ťažké izolačné pásy ako napr. IPA, SKLOBIT a pod. sa natavujú plameňom benzínovými, naftovými, horúcovzdušnými alebo propán-butánovými horákmi;
na plochých strechách kladieme krytiny z asfaltovaných pásov na betónové nosné konštrukcie alebo na drevené debnenie. Skladba vrstiev krytiny závisí od druhu objektu, jeho významu a od požadovanej životnosti v súlade s celkovou ekonomikou stavby. Podrobnosti skladieb krytín pre rôzne podmienky sú v technologických podkladoch výrobných a vykonávacích podnikov, typových podkladoch a pod.

PLECHOVÉ KRYTINY

Plechové krytiny sa skladajú z jednotlivých plechových prvkov. Navrhujú a kladú sa ako krytiny:

- hladké,

- na lišty,

- z vlnitého plechu,

- z ohýbaných profilov,

- zo šablón.

Plechové krytiny sú výhodné preto, že rýchlo odvádzajú vodu a pri normálnych podmienkach sú tesné proti vode a snehu. Pri týchto krytinách vzniká nebezpečenstvo hromadenia a namŕzania snehu, čo môže pH topení spôsobiť zatekanie a vzlínanie vody netesnosťou drážok. Preto sa odporúča navrhovať väčšie sklony striech.

Plechové hladké krytinyz oceľového pozinkovaného plechu treba účinne chrániť pred nepriaznivými účinkami kondenzácie vodných pár na vnútornej ploche, napr. vzduchovou vrstvou odvetranou na vonkajšom priečelí. Plechové krytiny sa vždy podkladajú jednou vrstvou nepieskovanej asfaltovanej lepenky. Spojovacie plechy a pripevňovácí materiál musia mať hroty z jedného druhu materiálu, aby nevznikla ich elektrolytická korózia. Pri šírke strešnej plochy dlhšej ako 15 m meranej v smere sklonu, treba .navrhnúť vhodný spôsob dilatácie, napr. dilatačným pripevnením príponiek, dilatačnou úpravou ležatého spoja a pod. Hladké plechové krytiny sú najvhodnejšie na krytie šikmých striech v horských a drsných klimatických podmienkach.

Krytiny z vlnitých plechov a ohýbaných profilovsa kladú podobne ako krytiny

z azbestocementových alebo plastových vlnoviek.

BEZPEČNOSŤ PRÁCE PRI POKRÝVAČSKÝCH PRÁCACH

Pokrývačské práce prebiehajú na najvyšších miestach objektov, a preto zabezpečenie bezpečnosti je mimoriadne dôležité. Základné predpisy na zabezpečenie bezpečnosti pri pokrývačských prácach obsahujú nasledujúce dokumenty:

Výnos ministerstva stavebníctva na zabezpečenie bezpečnosti pri práci vo výškach (Výnos B l),

Výnos ministerstva stavebníctva o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na ľahkých strešných plášťoch. Podrobné bezpečnostné predpisy pre jednotlivé strešné konštrukcie sú v príslušných štátnych alebo odborových normách, typových podkladoch, v technologických predpisoch pre montáž atď. Pri práci na streche sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu predovšetkým zamestnanci, ktorí priamo na streche alebo na stavbe pracujú a niekedy aj tí, ktorí sú v tesnej blízkosti stavby na verejne prístupných miestach.

V tejto súvislosti treba upozorniť na tieto nebezpečenstvá:

pri sklonitých strechách skĺznutie a zosunutie pracujúcich, materiálu a náradia k okraju,
pád osôb a predmetov cez okraj strechy,
prepadnutie pracujúcich a predmetov konštrukciou strechy,
prelomenie časti strešnej konštrukcie jej preťažením osobami alebo materiálom.

Dôsledky, ktoré môžu z uvedených nebezpečenstiev vyplynúť, zamedzujú ochranné a záchytné konštrukcie.

Ochranné konštrukcie:

zábradlie - zvislé konštrukcie alebo odklonené od zvislice menej ako 15° (obr. 30),
poklopy - konštrukcie prekrývajúce otvory, bezpečnostné siete

Záchytné konštrukcie:

ohradenie - konštrukcie odklonené od zvislice o uhol 45° až 60°, - siete - oceľové alebo zo syntetických vlákien,
striešky - konštrukcie chrániace priestor pod miestom práce na streche.